Obrázok prelietajúcich divých husí nad chrbtami hôr na podvečerných nebesách vykazuje známky najvyššej umeleckej kvality. Prekrásne vytvarované oblaky, doružova vysvietené lúčmi zapadajúceho slnka, vytvárajú prenádhernú kulisu kŕdľu sťahujúcich sa divých husí, ktoré na svojej púti na zimovisko hlasito gagocú. Túžime  sprevádzať týchto operených pútnikov aspoň „virtuálne“ na ich misii do ďalekých krajín.

            Pro pohľade na letovú formáciu vtákov sťahujúcich sa počas jesene na zimovisko a počas jari zasa naspäť na hniezdisko nám napadá asociácia s naším ľudským pozemským putovaním. Stvoriteľ nám ľuďom zakódoval do duše všetky potrebné „inštinkty“, ktoré nás majú navigovať správnym smerom do prístavu večného života. Hoci sa sťahovavým operencom na „zimoviskách“ v južnejších častiach Európy a v Afrike „dovolenkuje“ príjemne, s končiacim sa zimným obdobím však u nich začne silnieť neuhasiteľný pud zachovania rodu. Ako sa na vzdialených zimoviskách sťahovavým vtákom cnie za domovom a na jar sa doň ponáhľajú, čo im sily stačia, podobne prezieravý Boh „naformátoval“ dušu každého človeka, aby bola smädná po jeho nekonečnej láske a túžila s ňou splynúť vo večnosti. Migrujúce operence sa spoliehajú najmä na svoj neomylný vnútorný kompas, ktorý im vnuká správny smer trasy medzi cudzinou a domovom. Doplnkovo však využívajú aj vonkajšie orientačné pomôcky, ako sú vesmírne telesá, a preto sa nemôže stať, že by zablúdili. Stvoriteľ naprogramoval dušu človeka kompasom, ktorého strelka mu kontinuálne ukazuje smer do nebeského prístavu. Ak sa na našej životnej púti budeme pridržiavať zásadne nášho vnútorného kompasu „naformátovaného“ dobrotivým Bohom a vždy poslúchame nasmerovanie jeho magnetky, môžeme sa plne spoľahnúť, že naša trasa z prechodného bydliska tu na tomto pozemskom svete povedie správnym smerom do vytúženej destinácie večného života, kde pre každého človeka láskyplný Stvoriteľ, tento náš najstarostlivejší hostiteľ, pripravil trvalý domov.