Očarujúca farebnosť októbrovej róby

Zátišia prírody majú svoje čaro počas celého roka. Najčistejšie sú v zime, najvoňavejšie na jar, najplodnejšie v lete, najkrajšie zaodeté bývajú v jeseni. Lesné zátišia sú najfarebnejšie počas októbra. Vtedy sa listnaté stromy zaodejú do šiat najrozmanitejších farieb.  Bukom lístie zhnedne, duby sa prezlečú do žltej, jarabiny zahoria krásnou červeňou, javory sa pozlátia. Je tam priam farebná pastva pre oči. Neviem, ktorého stromového manekýna či manekýnku na móle októbrového pódia prírody mám skôr obdivovať. Červené plody kaliny so žltkastými listami, v pozadí s azúrovou oblohou, žiaria v odbleskoch jesenného slnka ako najvzácnejšie drahokamy rubínov v objatí zlata. Ružové maliny vyumývané v rannej rose dráždia nielen zrakový zmysel, ale ešte viac čuchový a chuťový. Pochúťka nad pochúťky, ktorej nedokáže odolať nijaký obyvateľ lesa. Či chce, alebo nie, musí porušiť malinový pôst. Nie je to však nič hriešne. Naopak, hriechom by bolo nepochutnať si na týchto sladučkých daroch lesa a ponechať ich, aby zakončili svoju pozemskú púť v hnilobnom procese. Takýto prehrešok by nám  veru matka príroda určite neodpustila.                                                                          

Keď sa v zátišiach lesa usadí na trón pani Jeseň, povolá si do služby vernú sprievodkyňu hmlu. Počas predlžujúcich sa jesenných nocí táto dáma so sivastým závojom rada odpočíva v kotlinách a dolinách. Slabnúce slnko musí vynaložiť veľa úsilia, kým sa mu podarí túto smutnú pani jesenného obdobia rozpustiť. Niekedy za noc tak zmohutnie, že ani pálivé pohľady slnka si s ňou nedokážu poradiť. Vtedy sa nadlho usadí na vyhliadnutom mieste. Aj keď šaty hmly sú skôr smútočné a vonkoncom sa nehodia na veselé udalosti, všakovaké strihy dodávajú tejto jesennej dáme vznešený výzor. A tak je príroda zaodetá do nazberkaných sivastých šiat hmly tiež neobyčajne okúzľujúca.