Nočná modlitba hlucháňa hôrneho

            Keď pytačky hlucháňov hôrnych v našich horských lesoch vrcholia, čo býva obyčajne v tretej dekáde apríla, kohúty bývajú túhou po zblížení sa s hluchánicami také rozohnené, že sa im dokážu zaliečať aj celých dvadsaťštyri hodín. Neskoro večer, keď na stmievaní prilietajú na tradičné tokanisko, spustia úvodnú predohru muzikálu – serenádu. Tichučké prelúdium prednáša operený interpret z náručia vysokého smreka. Pripadá nám  to, akoby sa tento operenec v mníšskom habite predmodlieval prosebnú modlitbu ruženca alebo odriekal večerné litánie. Jednotlivé ružencové desiatky odrieka pamätník doby ľadovej tak tichučko, akoby svojím rozjímaním nechcel narušiť nočnú tíšinu odľahlého horského zátišia a nezobudil tak nejaké stvorenie z plytkého spánku. S blížiacou sa polnočnou hodinou končí hlucháň so sólovou interpretáciou večernej ďakovnej modlitby.

            Na rozbresku sa pôtik kapcavý odmlčí, ale hlucháň hôrny pokračuje vo svojom jedinečnom muzikáli. A hoci jeho tichučká ranná ďakovná modlitba Stvoriteľovi už načisto zaniká v súzvuku vtáčej symfónie, hlucháňa to od jej odriekania vôbec neodrádza.

            Keď sa na hluchánie ranné Božie chvály zlietnu potenciálne snúbenice, kohút akoby chytil druhý dych. Ešte väčšmi sa pohrúži do modlitby, aby tým upútal na seba čím väčšiu pozornosť hluchánic.

            Jarné litánie na pódiu horského zmiešaného a ihličnatého lesa odrieka hlucháň hôrny noc čo noc od polovičky marca do polovičky mája. Na interpretáciu jesenných chvál Bohu má vyhradenú lesnú scénu zasa v septembri, a to bez ohľadu na poveternostné podmienky. Skúsme aspoň trocha našimi modlitbami napodobniť tohto operenca v mníšskom habite