Precitanie zo zimného spánku

Po dlhom zimnom odpočinku sa príroda začína pomaly prebúdzať. Snehová prikrývka sa roztápa. Na kopnejúcich miestach sa hlásia prví zvestovatelia jari – snežienky, podbele, prvosienky. Rozmŕzajúca pôda začína zhlboka dýchať. Vlhký vzduch interiéru lesa je nasiaknutý dychom ožívajúcich mikroorganizmov. Lykovec jedovatý, neveľký kríček s drobnými ružovkastými kvietkami, rozvoniava podmanivou arómou doširoka-ďaleka. Púčika bukov, liesok, jarabín, javorov a vŕb sa nalievajú miazgou, aby sa z nich po niekoľkých dňoch rozvili listy. Dych z čerstvo rozvitých listov dubov, bukov, javorov, jelší či líp máva na môj organizmus nadprirodzene liečivé účinky. Tak rád si v tom období doprajem prechádzky listnatým lesom a dávam sa liečiť jeho sviežim dychom priamo z úst do úst.

Vtáčiky, ktoré počas zimy držali nedobrovoľný pôst vo vyspevovaní, začínajú postupne nôtiť svoje nápevy. Z mĺkvosti najskôr precitajú sýkorky, kôrovníky, brhlíky, čížiky, stehlíky, hýle a pinky. Tieto operence neodradí od spevu ani marcový mráz, ktorý môže ešte aj v prvom jarnom mesiaci prenikať až do špiku kostí. Postupne sa k týmto stálym vtákom pridávajú aj  privandrovalci z teplých krajín – škorce, drozdy, červienky a vrchárky, ktoré svojimi hlasitými pesničkami načisto prebudia prírodu zo zimného spánku. Nočné húkanie sov patrí tiež neodmysliteľne ku zvukovému koloritu jarnej prírody. Keď sa z lesa počas mesačnej noci zaznieva volanie sovy lesnej alebo kuvika kapcavého, je to neklamné znamenie, že pani Zima čochvíľa odovzdá žezlo svojej nástupkyni. Počas panovania pani Jari sa bude v zátišiach prírody rodiť najviac života.

            Skúsme si viac všímať dianie v prírode počas celého roka a umožnime jej pôsobiť na naše už skoro „odprírodnené“ organizmy, dožičme si prírodnú terapiu a rekonvalescenciu ponúknutú dobrotivým Bohom.