Chvála matke prírode | Krásy našej obce

Chvála matke prírode

   Chvála matke prírode za les, ktorý je žriedlom absolútneho ticha, keď v polnočnom čase jeho hladinu občas rozčertí len húkanie sovy. Vie však aj stonať a praskať, keď sa dierky stromov ohýbajú pri šantení zbesneného vetriska, ktorý sa nahneval, že mu nebolo dopriate driemať kdesi pod vývratom.

   Chvála matke prírode za to, že stvorila cvrčky, koníky a kobylky. Keď začne tráva strácať letnú sviežosť a zeleň, vytratí sa z lesnej polianky cvrlikanie cvrčkov. S príchodom krátiacich sa dní zaznieva večer z jesennej polianky neutíchajúce volanie kobyliek, ktoré spoločne s červenými plodmi kaliny a žltnúcim lístím javorov dotvára neodmysliteľnú poéziu jesene. V tomto čase nie na zemi krajšieho zážitku.
   Chvála matke prírode za čarokrásny zásnubný rituál hlucháňov odohrávajúci sa v marci a apríli v najodľahlejších lesných zátišiach pod starostlivým bdením mesiaca a nebeských hviezd.
 
   Chvála matke prírode za romantickú atmosféru počas svätojánskej noci, keď milióny jemne zelenkavo svetielkujúcich svetlušiek svätojánskych poletujú lesnými zátišiami a evokujú zvláštnu rozprávkovú náladu. 
   Chvála matke prírode za nevšedné vohľady jeleňov na pódiu všetkými farbami hýriaceho lesného javiska postriebreného prvými jesennými mrázikmi počas septembra a októbra.
   Chvála matke prírode za to, že stvorila podivného vtáka murárika červenokrídlého – tento operený skvost vápencových skál a azúrového neba. Ako jediný zástupca našej vtáčej ríše sa dokáže šplhať po strmých skalných stenách. Počas poskakovania po skalných útesoch charakteristicky potriasa krídlami, na ktorých vyniká pestré, v slnečných lúčoch nádherne sa lesknúce karmínové sfarbenie. Najúchvatnejší je však pre mňa pohľad na lietajúceho murárika. Je to skutočný operený akrobat oblohy. Počas prieskumného „cikcakovitého“ letu okolo skalných stien a vežičiek nápadne pripomína „nebeského anjelika“ s karmínovými krídlami, ktorého sem na zem poslal na okrasu skúpeho skalného prostredia sám Stvoriteľ.

1