Zaujímavé články | Vtáčiky JAR

Keď v trinástom storočí začal svätý Frabtišek Assiiský hlásať Božie slovo, jeho prvými poslucháčmi boli vtáčiky. Hovorieval, že zvieratá sú naši bratia a Božie zákony platia rovnako pre vtáky aj pre ľudí.

JAR

JarJar obyčajne nepríde ľahko. Zima sa drží zubami nechtami. No aj tak každý rok rozkvitnú stromy, kríky aj kvety. Slniečko a kvetinová vôňa vylákajú motýle, ktoré prezimovali v škárach. Spod kameňov vylezú ospalé muchy. Na tie už čakajú vtáky, ktoré priniesli na svojich krídlach teplo z ďalekých krajov.

Vedeli ste, že medzi prvými priletia z ďalekej Afriky trasochvosty? Vtáčiky v sivasto-bielom perí s čiernou hlavičkou a pásikmi na okraji chvosta. Poletujú nad potokom, často cupkajú ešte po ľade. Neboja sa. Priletia celkom blízko: Niekedy aj na náš dvor. Obzerajú si ľudí, kolíšu sa, potriasajú chvostíkom. Mne sa zdá, že hovoria: „Dobrý deň, už tu máme jar!“

VtáčikyJedného dňa sa na našom dvore objavil párik žltochvostov. Lietali z múrika na plot, z plota na strechu, zo strechy na zem. Potom sa samček trochu prikrčil a zaspieval krátku škrípavú pieseň. Potriasol žltohrdzavým končekom chvostíka a rýchlo zamľaskal: tak-tak-tak. Vo vtáčej reči to znamenalo: „Pod veľkým sitom, ktoré je zavesené na stene, si spravíme hniezdo. Nik nás tam nezbadá. Ani mačka tak vysoko nevyskočí,“ O dva týždne už bolo pod sitom hniezdočko a samička v ňom sedela na vajíčkach. O ďalšie dva týždne rodičia nosili mušky do šiestich hladných zobáčikov. Mladé žltochvosty ešte nevedeli poriadne lietať a už ufrnkli z hniezda. Cvrčivým hlasom sa ozývali od rána do večera. Starostliví rodičia poletovali nad nimi.

SlávikSlávik v máji spieva vo dne v noci. Aby si našiel družku, aby sa jej zapáčil, ale aj preto, aby dal druhým slávikom na vedomie, že práve tu, pod bazovým či šípkovým kríčkom, je územie, ktoré patrí iba jemu. Slávikova pieseň je dlhá, plná jemného fit-fit-fit, ťahavého tý-tý-tý a známeho slávičieho vyťukávania ťuťuťuťu. Pamätáte sa na rozprávku Slávik od Hansa Christiana Andersena? Nielen ten rozprávkový slávik, žiaden by sa necítil dobre v zlatej klietke vykladanej drahými kameňmi. Slávik je nenápadný, skromný vtáčik. Vďaka jeho krásnemu spevu sa aj tie najobyčajnejšie miesta premenia na najkrajší kút.

Ďalšie články